Navigace po stránce

Víte, že ...

Víte, že Asparagus (Chřest) je lék na prostatu a ledviny? Dříve homeopaté užívali tinkturu z chřestu na ledvinové kameny. Při akutním zánětu močového měchýře, když nemáte po ruce žádný lék, můžete uvařit čaj z chřestu a petržele, který má účinek na diurézu a může vám pomoci. Kromě působení na zánět močových cest působí lék v homeopatickém ředění také na rýmu, bolesti levého ramene. Tento lék u nás bohužel není v homeopatickém ředění dostupný.

Reklama: Viburcol pro klidné dítě

Naši partneri

Logo HLA
Logo Studium Homeopatie

Lékaři bez hranic - rozhovor s MUDr. Evou Kušíkovou

Autor: PharmDr. Jana Strieglerová

MUDr. Eva Kušíková pracuje jako anestezioložka v Banské Bystrici na anesteziologicko-resuscitačním oddělení. S organizací Lékaři bez hranic jezdí na mise do dalekých, válkou, epidemiemi nebo katastrofami zasažených zemí. Rozhovor s paní doktorkou vám přinášíme v původním znění ve slovenském jazyce. 

Ilustrační foto
Zdroj: MUDr. Eva Kušíková

Paní doktorko, můžete nám organizaci Lékaři bez hranic představit?

Lekári bez hraníc sú medzinárodná nezisková humanitárna organizácia, ktorá sa zameriava na poskytovanie profesionálnej zdravotníckej pomoci v oblastiach, kde ju ľudia potrebujú a z rôznych dôvodov sa im nedostáva. V súčasnosti pôsobíme takmer v 70 krajinách na svete.

Napriek nášmu názvu nezdružujeme iba lekárov, ale aj ďalších medicínskych pracovníkov – zdravotné sestry, farmaceutov, pôrodné asistentky, psychológov, laborantov… Približne polovicu našich pracovníkov tvoria ľudia z nelekárskych profesií – logistici, inžinieri, administrátori a iní – ktorí zaisťujú, aby naše nemocnice mohli vôbec vzniknúť, aby boli adekvátne zásobované liekmi a ďalším materiálom, mali elektrinu a vodu, aby mali v poriadku administratívu, a vôbec aby všetko prebiehalo pokiaľ možno hladko a nerušene.

Väčšinu našich pracovníkov tvorí personál z radov miestneho obyvateľstva, len v priemere 1 z 10 zamestnancov v danej nemocnici býva zahraničný pracovník ako som ja. Takmer všetky naše finančné prostriedky získavame od súkromných darcov, čo nám zaisťuje nevyhnutnú nezávislosť, nestrannosť a neutralitu, ktoré sú základnými piliermi našej práce.

Kolik misí máte za sebou? Bylo rozhodnutí vydat se na tu první jednoduché?

V lete tohto roku som bola na svojej štvrtej misii. Bola som dvakrát v Afganistane, raz na Haiti, a tento rok to bol iracký Mosul. Vždy som tam bola v pozícii vyplývajúcej z mojej špecializácie – ako vedúca lekárka jednotky intenzívnej starostlivosti, urgentného príjmu, alebo ako anestéziologička.

Rozhodnutie pridať sa k Lekárom bez hraníc vo mne zrelo niekoľko rokov, a napriek tomu, že som bola nadšená, keď som prešla prijímacím procesom, vydať sa na prvú misiu do Afganistanu bola výzva. Myslím, že nikdy nie je ľahké vycestovať na neznáme miesto, a toto bola pre mňa naozaj jedna veľká neznáma – krajina, kultúra, spôsob práce, všetko bolo nové.

Lékaři bez hranic působí na extrémně náročných místech (lokality zasažené přírodní katastrofou, válkou, epidemiemi, hladomorem,…), to asi ne každý dokáže zvládnout a fungovat tam na 100 %. Práce tam musí být velmi náročná!

Áno, sú situácie, ktoré sú extrémne náročné. Naviac, veľké množstvo práce musíme zvládať v pomerne malom tíme, čo kladie nároky na psychickú aj fyzickú výdrž. Na druhej strane, takáto situácia nás často veľmi rýchlo zblíži a dokážeme sa vzájomne podporiť a podržať. Na všetkých svojich misiách som stretla nezabudnuteľných ľudí, s ktorými spolupracovať bola čistá radosť. S mnohými z nich sme doteraz v kontakte.

Na misích určitě zažíváte i situace, které se nesmazatelně vryjí do paměti (násilí, umírající děti, drsné životní podmínky), většina z nás si to vůbec nedovede představit. Máte na to nějakou „očistnou“ techniku, metodu vlastní psychohygieny, jak se s tím vyrovnat?

Mojou najdôležitejšou „očistnou technikou“ sú moji priatelia a moja rodina. Mám okruh ľudí, ktorí ma vedia v náročných situáciách podržať. Koniec-koncov, v mojom povolaní vypäté situácie zažívam nielen na misiách, ale aj doma. Jeden z mojich obľúbených spôsobov, ako aspoň na chvíľu uniknúť realite a vyvetrať si hlavu, sú sci-fi a fantasy filmy.

Je náročné dostat se se do týmu Lékařů bez hranic? Kdo se může vydat na misi?

Ako som už spomenula, v našich nemocniciach potrebujeme skúsených ľudí z rôznych odvetví. V danom odbore je nutné mať skúsenosti a aspoň dva roky praxe, aby bol človek nielen schopný pracovať samostatne, ale zaškoľovať a dohliadať na tím ďalších ľudí.
Každý záujemca, ktorý potrebuje ďalšie informácie, ich môže získať z webových stránok Lekárov bez hraníc (www.lekari-bez-hranic.cz), alebo priamo v pražskej kancelárii.

Změnila práce a zážitky z misí nějak váš život, vaše postoje?

Áno aj nie. Je samozrejmé, že pri priamej konfrontácii s následkami a obeťami ozbrojeného konfliktu či extrémnej chudoby sa nevyhnem prehodnoteniu vlastných priorít. Nie je však možné, vrátiť sa domov a nahliadať na všetko okolo seba optikou frontovej línie, pretože by bolo náročné sa zaradiť späť medzi ľudí, ktorí takýto zážitok nemajú. Preto sa vždy snažím nájsť rovnováhu medzi svojimi skúsenosťami z iných kultúr a každodennou realitou. Je však pravda, že citlivejšie vnímam náladu súčasnej spoločnosti a krehkosť mieru a slobody v krajine, do ktorej som mala to šťastie sa narodiť.

Co vám to profesně i lidsky dalo?

(Osobne viď vyššie.)
Čo sa týka lekárskej praxe, nadobudla som neoceniteľné skúsenosti v starostlivosti o ťažko poranených ľudí. Naviac, misie mi umožnili vyskúšať si aj svoje manažérske schopnosti, keď som viedla a bola zodpovedná za výkon tých tímov, ktoré mi boli zverené.

Jedním z cílů Lékařů bez hranic je i školení místního personálu. Používáte pro to doporučené postupy dle platných evropských norem a farmaka dostupná a známá v Evropě? Liší se naše normy hodně od těch místních?

Pre väčšinu štandardných situácií, s ktorými sa v našich nemocniciach stretávame, máme vypracované vlastné odporúčané postupy. Sú prispôsobené situáciám, ktoré nemusia byť bežné pre európske podmienky: napríklad vojnová chirurgia má svoje špecifiká, populácie v subsaharskej Afrike sa stretávajú s baktériami, ktoré majú inú citlivosť na antibiotiká, než tie európske. Máme obmedzenú dostupnosť laboratórnych vyšetrení, transfúznych prípravkov a aj špecializovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Toto všetko musia naše štandardné postupy zohľadňovať.

Na druhej strane, keď som pracovala v afganskom Kunduze alebo v Port-au-Prince na Haiti, tamojšie jednotky intenzívnej starostlivosti boli na veľmi dobrej úrovni, a preto sme sa mohli v mnohých situáciách opierať o odporúčania svetových spoločností – európskych, amerických i austrálskych. Keď to zhrniem, vždy poskytujeme vysoký štandard medicínskej starostlivosti v rámci podmienok, v ktorých pracujeme.

Obdobné pravidlá platia aj pre liečivá. Na misiách nikdy nemám dostupné lieky a materiál v takom rozsahu, ako u nás doma. Nech už sa jedná o možnosti antibiotickej liečby, anestetiká či prístroje na dlhodobú podporu dýchania. Zjednodušene povedané, vždy je nutné zohľadniť šírku využitia jednotlivých liekov, ich možné nežiadúce účinky s možnosťami ich zvládnutia, úroveň vzdelania domáceho personálu, skladovacie podmienky, a v neposlednom rade i cenu. Nie všetky lieky, ktoré sú dostupné v Európe, sú v každej krajine registrované, a keďže vždy prísne dodržiavame pravidlá štátu, v ktorom pracujeme, nemôžeme ich doviezť. Na operačnej sále preto často využívam nielen tie lieky, s ktorými pracujem doma (napríklad propofol), ale aj také, s ktorými som sa stretla kedysi ako začínajúci anestéziológ a teraz sa u nás používajú skôr výnimočne alebo vôbec (napríklad halotan, tiopenthal alebo ketamín).

Děkuji za rozhovor.

Spolu se čtenáři a příznivci Světa homeopatie doufám, že se v budoucnu organizace Lékaři bez hranic a Homeopaté bez hranic propojí. Obě organizace mají podobné cíle a prostředky, které používají, a mohly by se skvěle doplňovat ve prospěch lidí v nouzi.

Pro více informací můžete navštíviwebové stránky Lékařů bez hranic.

Upozornění: Informace o homeopatické léčbě akutních i chronických nemocí publikované na stránkách svethomeopatie.cz mají pouze informační a vzdělávací charakter. V žádném případě nenahrazují osobní konzultaci v ordinaci praktického lékaře/pediatra nebo osobní konzultaci v homeopatické poradně.

PharmDr. Jana Strieglerová

Autor: PharmDr. Jana StrieglerováFarmaceutka, homeopatka, výživová poradkyně

Od dětství jsem tíhla k přírodě. Jako studentka střední zdravotnické školy jsem si v nemocnici často kladla otázku, jak je možné, že někteří lidé jsou nemocní a jiní zase zdraví. Brzy jsem si uvědomila, že každý je za svůj život a své zdraví zodpovědný. Že jsme prostě takoví, jaký život žijeme, jak jíme, myslíme, jak se hýbeme. Později, jako studentka farmaceutické fakulty jsem dospěla k názoru, že nechci jít cestou chemie a synteticky vyráběných látek. Jsem tedy na cestě přírodního způsobu života, zdravého stravování a přírodní léčby a velmi vděčím náhodě, která mě přivedla k homeopatii. Díky homeopatii je život můj i mojí rodiny mnohem pestřejší, protože když jsme zdraví, můžeme si ho daleko více užívat. Touha po rozšiřování si obzorů přírodní léčby mě dovedla ke studiu výživy. Ráda své zkušenosti s homeopatií předávám dál a homeopatika používám v lékárně i ve své praxi výživového poradce.

Mohlo by vás také zajímat:
Reklama: Homeopatická lékařská asociace

Tento text byl zobrazen / vytisknut z webu Svět Homeopatie, s.r.o. (http://www.svethomeopatie.cz) dne 18.11.2018 18:26

COPYRIGHT © 2010 - 2018 Svět Homeopatie All rights reserved.
Kopírování a šíření materiálů je možné pouze se souhlasem provozovatele webu, Homeopatické lékařské asociace (redakce@svethomeopatie.cz).
Mobilní verze